Zamestnávanie cudzincov sa stalo neoddeliteľnou súčasťou slovenského trhu práce. Zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi išlo o okrajový jav, dnes cudzinci pôsobia naprieč všetkými regiónmi a odvetviami – od výroby a služieb až po odborné a technické profesie.
Dáta z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo septembra 2025 a z prieskumu Košice IT Valley ukazujú, že zahraniční pracovníci zohrávajú dôležitú úlohu pri dopĺňaní pracovnej sily v oblastiach, kde slovenské firmy dlhodobo pociťujú nedostatok ľudí. Najviac zamestnancov prichádza z tretích krajín, pričom významnú časť tvoria občania Ukrajiny.
Kde cudzinci pracujú najviac
Na prvý pohľad je zrejmé, že Bratislavský kraj je centrom zamestnávania cudzincov na Slovensku. Pracuje tu takmer 45-tisíc občanov tretích krajín a viac než 13-tisíc občanov krajín EÚ/EHP. Hlavné mesto a jeho okolie dlhodobo priťahujú zahraničných pracovníkov vďaka vyššej koncentrácii firiem, lepším mzdám aj rozvinutým službám.
S výrazným odstupom nasleduje Trnavský kraj s približne 16-tisícmi pracovníkov z tretích krajín, Nitriansky kraj s viac ako 12-tisícmi a Trenčiansky kraj, kde pôsobí takmer 9-tisíc cudzincov. Ide o regióny s vysokým zastúpením priemyslu a výroby – teda sektorov, ktoré sa dlhodobo spoliehajú na pracovnú silu zo zahraničia.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú východné a stredné regióny – Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, kde počet zamestnaných cudzincov dosahuje niekoľko tisíc osôb. Napriek tomu aj tu vidno rastúci trend, ktorý naznačuje, že zahraniční pracovníci si postupne nachádzajú uplatnenie aj mimo najväčších ekonomických centier.
Celkový obraz z grafu ukazuje, že zamestnávanie cudzincov na Slovensku je silne koncentrované v západnej časti krajiny, kde je vyšší dopyt po pracovnej sile a rozvinutejšie podnikateľské prostredie. Na východe sa tento trend zatiaľ rozbieha pomalšie, no potenciál rastu tu jednoznačne existuje.
Aké profesie vykonávajú
Cudzinci na Slovensku pôsobia naprieč celým spektrom povolaní – od výrobných liniek až po odborné a riadiace pozície. Najviac ich pracuje ako operátori a montéri strojov a zariadení, nasledujú pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pracovníci v službách a obchode a kvalifikovaní remeselníci.
Okrem manuálnych profesií majú zastúpenie aj v odborných a administratívnych pozíciách, kde pôsobia ako špecialisti, technici či riadiaci pracovníci. Takéto rozloženie ukazuje, že cudzinci sa uplatňujú vo viacerých odvetviach a prispievajú k rôznym úrovniam pracovného trhu – od prevádzkových pozícií až po kvalifikované profesie.
Zaujímavosťou je, že aj napriek prítomnosti tisícok zahraničných pracovníkov zostáva na Slovensku veľké množstvo neobsadených pracovných miest. Údaje z ÚPSVaR ukazujú, že dopyt po pracovníkoch vo výrobe, službách a technických profesiách stále výrazne prevyšuje ponuku.
Cudzinci sa na slovenskom trhu práce uplatňujú naprieč rôznymi profesiami, no zároveň platí, že pracovný trh má stále priestor absorbovať ďalších zamestnancov, najmä v segmentoch, ktoré vyžadujú manuálne alebo technické zručnosti.
Ukrajinci pracujú najmä v manuálnych profesiách
Z grafu vyplýva, že Ukrajinci majú najvyššie zastúpenie v manuálnych povolaniach – predovšetkým medzi pomocnými a nekvalifikovanými pracovníkmi, pracovníkmi v službách a obchode, ale aj v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve. Ich podiel je tu často viac než polovica všetkých zamestnaných v danej kategórii.
Naopak, občania iných tretích krajín sú najviac zastúpení medzi operátormi a montérmi strojov a zariadení či medzi kvalifikovanými pracovníkmi a remeselníkmi. Ide teda o skupinu, ktorá sa sústreďuje do priemyselných a technických povolaní.
Občania Európskej únie sú najčastejšie zastúpení v odborných a riadiacich pozíciách – teda medzi špecialistami, technikmi a administratívnymi či manažérskymi pracovníkmi. Ich zastúpenie rastie spolu s úrovňou kvalifikácie danej profesie.
Vzdelanostný profil cudzincov
Graf poukazuje na rozdiely vo vzdelanostnom profile cudzincov podľa krajiny pôvodu. Ukrajinci majú najväčšie zastúpenie v kategóriách stredoškolského a odborného vzdelania, čo zodpovedá profesiám, v ktorých sa na Slovensku najčastejšie uplatňujú – napríklad vo výrobe či službách.
Občania ostatných tretích krajín majú rozloženie vzdelania pomerne vyrovnané, no výraznejšie sa objavujú v skupinách s nižším a úplným stredným odborným vzdelaním.
Naopak, občania krajín Európskej únie sú najpočetnejší v kategóriách vysokoškolského vzdelania druhého a tretieho stupňa, čo naznačuje, že sa uplatňujú najmä v odbornejších a kvalifikovanejších pozíciách.
Prieskum Košice IT Valley
V rámci prieskumu, ktorý sme realizovali s cieľom zmapovať skúsenosti slovenských zamestnávateľov so zamestnávaním štátnych príslušníkov tretích krajín, sa zapojilo 20 firiem pôsobiacich najmä v oblasti informačných technológií. Spolu tieto spoločnosti zamestnávajú 9 043 ľudí, z ktorých 5,2 % pochádza z krajín mimo Európskej únie, pričom najväčšiu skupinu tvoria občania Ukrajiny.
Z prieskumu vyplynulo, že pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín narážajú firmy na viaceré prekážky. Najčastejšie spomínaným problémom je zložitá administratíva a legislatíva, ktoré výrazne komplikujú a predlžujú proces vybavovania pracovných povolení. Firmy upozorňujú na potrebu zjednodušenia, ztransparentnenia a zrýchlenia povoľovacích procesov, a to nielen pre zamestnancov, ale aj pre študentov z tretích krajín.
Ďalšou významnou prekážkou je nedostatočná podpora zo strany štátu a inštitúcií. Zamestnávatelia postrádajú lepšiu koordináciu medzi úradmi a centrálne informačné miesto, ktoré by poskytovalo prehľadné a aktuálne informácie o možnostiach a postupoch zamestnávania cudzincov.
Za výrazný problém považujú firmy aj jazykovú bariéru – tá sa netýka len samotných zamestnancov, ale aj komunikácie s úradmi, ktoré často nie sú schopné efektívne komunikovať v angličtine. Menšia časť respondentov uviedla ako prekážku aj nedostatok kvalifikácie a zručností niektorých uchádzačov, riziko skorého odchodu po nástupe či kultúrne rozdiely spojené s adaptáciou do pracovného prostredia.
Ako možné riešenia firmy navrhujú zníženie byrokratickej záťaže a zjednotenie legislatívy upravujúcej zamestnávanie cudzincov a zahraničných študentov. Zároveň odporúčajú zlepšiť jazykovú dostupnosť úradov, aby bolo možné vybavovať administratívne záležitosti aj v angličtine. Viaceré spoločnosti by privítali relokačné príspevky pre rodiny zamestnancov z tretích krajín a zriadenie online informačných platforiem, ktoré by zjednodušili orientáciu v legislatívnych procesoch.
Celkový obraz naznačuje, že firmy majú záujem o zamestnávanie cudzincov, no systémové a administratívne bariéry im v tom často bránia. Zjednodušenie procesov, lepšia podpora zo strany štátu a efektívna komunikácia by preto mohli významne prispieť k úspešnejšej integrácii zahraničných pracovníkov na slovenskom trhu práce.
Zdroj: ÚPSVaR, prieskum Košice IT Valley
Publikované: 23.10.2025
