Pracovať v IT sektore znamená mať na Slovensku nadpriemerný plat. Priemerná mzda v marci tohto roka tu atakovala hranicu troch tisíc eur. Pre porovnanie, ľudia v reštauráciách či pohostinstvách nedostávali ani 900.
Na druhej strane platí, že štát sa pri daniach a odvodoch zameriava práve na zamestnancov s vyššími príjmami. V spomínanom prípade odvedie informatik z hrubej mzdy poisťovniam 432 eur – 150 do zdravotnej a 282 do sociálnej.
A ak sa k priráta aj daň z príjmov vo výške asi 411 eur, na účet mu príde približne 2 157 eur. Oproti hrubej mzde je to o necelých 30 percent menej.
Tieto nemilé povinnosti však čakajú aj samotného zamestnávateľa. Jeho náklady sú v takomto prípade ďalších takmer 1 086 eur. Superhrubá mzda informatika sa pritom dotýka hranice 4 100 eur.
Z informatikov sú s.r.o. Oplatí sa im to?
Viacerí ľudia zo sektora preto v posledných mesiacoch premýšľajú nad tým, ako zarobiť viac bez toho, aby im zamestnávatelia museli zvyšovať mzdy. A vynašli sa. Vo veľkom opúšťajú trvalý pracovný pomer a prechádzajú na živnosti alebo na jednoosobové s. r. o.
Ak sa tak stane, pracovník získa viac a ušetriť môže aj firma. Ak by mu napríklad na zmluvu vyplatila 3 500 eur, ušetrí šesť stoviek. A na zaujímavé peniaze si príde aj pôvodný zamestnanec. Ak by sa z neho stala SZČO, mesačne musí zaplatiť minimálne odvody, ktoré sú vo výške 425 eur. Zostane mu tak približne tri tisíc eur, čo je o 900 viac, ako mal predtým.
Na druhej strane sú tu aj daňové povinnosti, ktoré musí splniť podaním daňového priznania do konca marca nasledujúceho roka. Tie sa však dajú znížiť, napríklad inštitútom paušálnych výdavkov až do výšky 60 percent či inými zvýhodneniami, ako je daňový bonus na deti. Stále je tak v pluse niekoľkých stoviek eur mesačne.
Prejsť môže aj na skutočné náklady a po optimalizácii dane neplatí. To sa nepáči štátu. Aj premiér Robert Fico opakovane upozorňuje, že dve tretiny živnostníkov neplatia žiadne dane. Kroky v tomto smere podniká aj minister práce Erik Tomáš.
V prípade s.r.o. platí, že podnikateľ musí viesť podvojné účtovníctvo a zväčša tak potrebuje účtovníčku, ktorej réžia vychádza od 50 eur mesačne. Takto sa pôvodný zamestnanec môže vyhnúť aj sociálnym odvodom a zároveň optimalizovať dane. Oproti zamestnaneckej pozícii sa takto čistý príjem informatika v rámci s.r.o. môže zdvihnúť aj o polovicu.
„Firmy sú pri zvyšovaní platov opatrnejšie a už nepreplácajú tak agresívne ako v minulosti. Zároveň rastie podiel ľudí, ktorí pracujú mimo klasického trvalého pracovného pomeru, ako freelanceri alebo cez vlastné s. r. o.,“ okomentovala vývoj výkonná riaditeľka klastra Košice IT Valley Miriama Hučková. „Časť reálneho príjmového rastu sa tak presúva mimo bežných tabuliek priemerných miezd,“ dodala.
Pripomenula tiež, že do tohto vývoja vstúpilo zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré najviac zasiahlo práve ľudí s vyššími príjmami. „A tých je v IT prirodzene viac. Pri rovnakej hrubej mzde klesol ich čistý príjem a pri miernom zvýšení hrubej mzdy sa čistá mzda často zvyšovala len veľmi málo,“ vysvetlila.
Jej slová potvrdzujú aj posledné údaje Štatistického úradu. Priemerná nominálna mzda síce v sektore informácií a komunikácií počas marca medziročne narástla asi o dve percentá, tá reálna, teda po odpočítaní inflácie, sa však o 1,2 percenta prepadla.
V žiadnom inom sektore pritom k prepadu miezd nedošlo. A k miernemu zníženiu, na úrovni jedinej desatiny percenta, došlo aj pri počte zamestnaných ľudí. Na rozhraní plusových a mínusových čísel sa však segment pohybuje dlhodobejšie, minimálne od začiatku roku 2024. Vysvetlenie možno nájsť v prechode informatikov na jednoosobové s.r.o.
Sektor ovplyvňuje aj umelá inteligencia
To, či pracovníci v tomto lukratívnom segmente volia skôr živnosť alebo malú spoločnosť, prezrádzajú údaje Sociálnej poisťovne. Kým na sklonku roka 2024 evidovala 246-tisíc SZČO, na konci vlaňajška to bolo už len 241-tisíc. A na konci marca tohto roka sa číslo ešte znížilo, dostalo sa na hranicu 233-tisíc. Za tri mesiace tak ubudlo ďalších skoro osem tisíc živnostníkov.
Na druhej strane počet vzniknutých firiem raketovo rastie. Podľa Finstatu ich k 27. máju tohto roka začalo podnikať viac ako 13 400. Rok predtým, k rovnakému dátumu, to bolo o tri tisíc menej. Zaujímavý bol aj celý rok 2025. Živnostníci už vtedy tušili, čo vláda na nich chystá, a tak hromadne prechádzali na inú právnu formu. Za celý vlaňajšok na Slovensku vzniklo takmer 25-tisíc nových firiem, čo bolo najviac od roku 2013.
Podľa hovorcu IT Asociácie Slovenska Juraja Kadáša je napriek zmenám, ktoré môžeme sledovať, tento sektor stále veľmi atraktívny. „Avšak éra, keď stačilo vedieť základy programovania a automaticky si zaručiť vysoký plat, sa skončila. Záujemcovia o kariéru v IT by sa mali zameriavať na kombináciu technických zručností s obchodným myslením,“ vyjadril sa.
„Mali by rozvíjať schopnosti pracovať s AI nástrojmi a mali by cieliť na špecializácie s vysokou pridanou hodnotou, ako sú kybernetická bezpečnosť, cloudová architektúra, dátová veda či strojové učenie,“ poradil.
Pokles zamestnanosti tiež podľa neho nejde len na vrub prechodu ľudí mimo trvalého pracovného pomeru, o slovo sa hlási aj umelá inteligencia. „AI agenti dokážu výrazne zvýšiť produktivitu seniora, čo znižuje potrebu počtu juniorov. Firmy s tým aktívne počítajú vo svojich náborových plánoch, namiesto dvoch juniorov prijmú jedného seniora, ktorý ovláda AI nástroje,“ podotkol.
„Slovenský IT trh je zároveň úzko prepojený so zahraničím. Veľkú časť trhu tvoria vývojové centrá a pobočky nadnárodných spoločností. Globálne vlny prepúšťania v technologických firmách sa preto s určitým oneskorením premietajú aj na Slovensku,“ predikoval Kadáš.
Nie všetko je však také čierne. To, že umelá inteligencia predsa len všetku prácu IT-čkárom nevezme, prezrádza aj nedávny prieskum Ústredia práce Českej republiky. Až 34 tamojších podnikov plánuje v roku 2026 naberať ďalších ľudí. Ďalšia polovica neplánuje žiadne zmeny a znižovať počty by chcelo asi len 12 percent spoločností.
Na čele tohto rebríčka sa ocitlo peňažníctvo a poisťovníctvo, kde by chcela naberať až polovica zo všetkých firiem. Na jeho opačnom konci zase figuruje sféra vzdelávania, kde do konca roka 2026 plánuje naberať len pätina oslovených firiem.
